Po prvotnej hystérii (kolapse) trhu práce spôsobenej reakciou na hospodársku krízu - kedy sa mnohé firmy z dôvodu straty projektov, ale v mnohých prípadoch len z obavy zo straty obchodných príležitostí, rozhodli (hromadne) prepúšťať, nastáva mierna konsolidácia - firmy začínajú opätovne nábor (staro)nových zamestnancov.

Pojem hystéria v mnohých prípadoch vysvetľuje správanie trhu práce ako (v niektorých prípadoch neprimeranú) reakciu na finančnú či následnú hospodársku krízu, najmä však iracionálne správanie, ktoré je možné čiastočne ospravedlniť len nejasnými východiskami zo vzniknutej situácie - hystéria je klasická neuróza, v ktorej afektívne zložky psychiky prevažujú nad racionálnymi. Súhrn množstva faktorov vytvárajúcich tlak na ľudí sa môže v konečnom dôsledku prejaviť v syndróme vyhorenia.

Syndróm vyhorenia, vyhasnutia, vypálenia alebo vyprahlosti (angl. burnout syndrome) je syndróm, ktorý charakterizuje psychický stav vyčerpanosti, vyskytuje sa obzvlášť pri profesiách obsahujúcich prácu s ľuďmi alebo aspoň kontakt s ľuďmi a závislosť na ich hodnotení. Syndróm vyhorenia tvorí rad symptómov predovšetkým v oblasti psychickej, čiastočne aj fyzickej a sociálnej. Kľúčovou zložkou syndrómu je emočná vyčerpanosť, kognitívne vyčerpanie a "opotrebovanosť", často aj celková únava.

Všetky hlavné zložky burnout syndrómu vychádzajú z chronického stresu. Najdôležitejším znakom je spomínaný chronický stres vychádzajúci z pracovnej činnosti, ktorý môže byť sprevádzaný ďalšou záťažou z osobného života, sociálneho i ďalších faktorov okolia atď. Vykonávaná profesia je charakteristická vysokými nárokmi na výkon, bez možnosti oddychu a závažnými následkami v prípade omylu. Výkon takejto práce býva spojený s veľkou zodpovednosťou a nasadením, niekedy s pociťovaním "poslania" profesie.

Burnout je teda dôsledok nerovnováhy - stav, kedy sa u jedinca vyskytuje strata činorodosti a poslania, pocity sklamania, horkosti pri hodnotení minulosti, strata záujmu o svoju prácu aj o osobný rozvoj, uspokojenie sa s každodenným stereotypom, snaha iba prežiť a nemať problémy, mnohokrát s následkom emočnej "sploštenosti", kedy dochádza k redukcii tvorivosti, iniciatívy a spontánnosti, prevažujú negatívne pocity od hostility po depresiu, pridružujú sa aj somatické ťažkosti.

K IT profesiám patria aj ďalšie – podporné pozície, ktoré patria k „ohrozeným druhom“. Sú to napríklad pracovníci call centier, či už v oblasti predaja IT produktov alebo zákazníckej podpory a podobne. Podľa odborníkov sú vysoko rizikovou skupinou zamestnanci, ktorí sú nútení vo svojej práci milo komunikovať a zastierať svoje skutočné pocity.

Nesmieme zabudnúť ani na manažérov, ktorí nasadením vysokého pracovného tempa do práce vkladajú príliš veľa úsilia a času, na úkor seba i svojho okolia, ktorí navyše môžu zlými rozhodnutiami alebo nesprávnym delegovaním úloh spôsobiť neúmernú alebo aj „katastrofálnu“ záťaž plošne a vytvoriť tak svojím spôsobom „pandémiu“. Preto je veľmi dôležitým predpokladom manažéra-jednotlivca schopnosť efektívne „uriadiť“ veci.

Podľa psychológov sú najrizikovejšou skupinou povolania vyžadujúce empatiu a pracujúce s ľuďmi (napr. lekári, učitelia a pod.) . Vyhorieť však môže ktokoľvek, časť príčin spočíva v dlhodobej nadmernej záťaži a vyčerpaní. Z odborného hľadiska ide o stav celkového vyčerpania, fyzického, citového i psychického.

Prekonanie syndrómu vyhorenia závisí od štádia, do ktorého sa daný jedinec dostal. V podstate však platí, že každý by mal vedieť občas úplne vypnúť a zregenerovať svoje sily, fyzické i psychické. V práci je treba sa s úlohami „podeliť“ a vedieť ich delegovať . Dôležitý je dobrý time management (pozn. ak sú samozrejme úlohy nadriadeným zadelované rozumne) a schopnosť pracovať efektívne (pozn. veľmi dôležitý predpoklad jednotlivca). Či už vo voľnom čase alebo v práci, dôležité je pozitívne myslenie a dobré medziľudské vzťahy.